Život Prešova
online
online
Fermentor v Snine spracuje za dva dni 15 ton bioodpadu
25.05.2021 Snina
Snina
25. mája (TASR) – Kuchynský biologicky rozložiteľný odpad (BRO)
zbierajú a zhodnocujú v meste Snina už od roku 2011. Veľkokapacitný
aeróbny fermentor, v ktorom BRO končí, dokáže za dva dni spracovať 15 až
18 ton bioodpadu. Keďže však výsledný kompost nedosahuje kvalitu
jemného humusu, materiál sa im v kompostárni hromadí, povedal pre TASR
konateľ mestskej eseročky Verejnoprospešné služby (VPS) Snina Jozef
Ondik. V súvislosti s bioodpadom z domácností, ktorý do regionálneho
centra BRO privážajú, tiež upozornil na potrebu osvety verejnosti.
"Je to kompost, v ktorom nie je žiadna chémia, je to všetko na prírodnej báze," priblížil Ondik produkt zhodnotenia BRO vzniknutého pri údržbe mesta a tiež zozbieraného z domácností, ktorý do sninského regionálneho centra BRO zvážajú. Bioodpad sa tam skladuje, štiepkuje, drví a vo fermentore za 48 hodín spracúva na kompost. Krátky čas zhodnotenia biomasy zabezpečuje jej nepretržité premiešavanie a pôsobenie stálej teploty 70 stupňov Celzia, pri ktorej tiež dôjde k likvidácii klíčivosti tráv a semien v nej.
Podľa Ondika je kapacita jediného zariadenia svojho druhu vo vlastníctve samosprávy na hornom Zemplíne vyťažená 100-percentne. Na sninskú kompostáreň navyše začalo od začiatku roka vyvážať kuchynský odpad z domácností aj mesto Humenné, záujem prejavili aj ďalšie samosprávy. Problémom však je hromadenie výsledného kompostu. "Stále nám toho pribúda a nemáme to kam vyvážať. Výsledný produkt nemá kvalitu, aby sme ho predávali," ozrejmil s tým, že komerčnú kvalitu zatiaľ dokážu zabezpečiť len ručným preosievaním fermentovanej biomasy, čo je veľmi prácne. Ako hnojivo mestskej zelene preto kompost slúži len okrajovo, VPS ho využívajú najmä na opravy či terénne úpravy.
Aby mohli kompost očistiť od nespracovaných či väčších kusov, potrebovali by rozšíriť technické vybavenie kompostárne o prekopávač a preosievač. "Mesto si už žiadosť podalo, ale keďže žiadalo len techniku, lebo tú potrebujeme najviac, neuspeli sme. Podmienky vo výzve sú totiž nastavené tak, že by sme museli rozšíriť aj kapacitu," uviedla pre TASR vedúca oddelenia strategického rozvoja mestského úradu Erika Jankajová s tým, že samospráva preto aktuálne hľadá spôsoby, ako dotáciu na podporu zhodnocovania BRO v aktuálnej výzve envirorezortu získať.
Témou, ktorou sa v súvislosti so zhodnocovaním kuchynského BRO sninská samospráva takisto zaoberá, je vzdelávanie verejnosti v tejto oblasti. "Vidíme na zvozoch, že ľudia sú ochotní separovať, len možno nevedia, čo do BRO patrí," ozrejmil Ondik s tým, že pri manipulácii s BRO, ktorý do kompostárne prichádza z domácností, v ňom pracovníci nachádzajú i konzervy, sklenené či plastové fľaše, v prípade bioodpadu zo záhrad i kamene, ktoré poškodzujú spracovateľské mechanizmy. Ondik tiež upozornil na vrecúška, do ktorých zvyknú ľudia kuchynský odpad ukladať. "Treba si uvedomiť, že nie všetko, čo je rozložiteľné, je aj kompostovateľné. Bolo by preto najlepšie, ak by ľudia do zberných nádob dávali čo najmenej vrecúšok," uzavrel.
"Je to kompost, v ktorom nie je žiadna chémia, je to všetko na prírodnej báze," priblížil Ondik produkt zhodnotenia BRO vzniknutého pri údržbe mesta a tiež zozbieraného z domácností, ktorý do sninského regionálneho centra BRO zvážajú. Bioodpad sa tam skladuje, štiepkuje, drví a vo fermentore za 48 hodín spracúva na kompost. Krátky čas zhodnotenia biomasy zabezpečuje jej nepretržité premiešavanie a pôsobenie stálej teploty 70 stupňov Celzia, pri ktorej tiež dôjde k likvidácii klíčivosti tráv a semien v nej.
Podľa Ondika je kapacita jediného zariadenia svojho druhu vo vlastníctve samosprávy na hornom Zemplíne vyťažená 100-percentne. Na sninskú kompostáreň navyše začalo od začiatku roka vyvážať kuchynský odpad z domácností aj mesto Humenné, záujem prejavili aj ďalšie samosprávy. Problémom však je hromadenie výsledného kompostu. "Stále nám toho pribúda a nemáme to kam vyvážať. Výsledný produkt nemá kvalitu, aby sme ho predávali," ozrejmil s tým, že komerčnú kvalitu zatiaľ dokážu zabezpečiť len ručným preosievaním fermentovanej biomasy, čo je veľmi prácne. Ako hnojivo mestskej zelene preto kompost slúži len okrajovo, VPS ho využívajú najmä na opravy či terénne úpravy.
Aby mohli kompost očistiť od nespracovaných či väčších kusov, potrebovali by rozšíriť technické vybavenie kompostárne o prekopávač a preosievač. "Mesto si už žiadosť podalo, ale keďže žiadalo len techniku, lebo tú potrebujeme najviac, neuspeli sme. Podmienky vo výzve sú totiž nastavené tak, že by sme museli rozšíriť aj kapacitu," uviedla pre TASR vedúca oddelenia strategického rozvoja mestského úradu Erika Jankajová s tým, že samospráva preto aktuálne hľadá spôsoby, ako dotáciu na podporu zhodnocovania BRO v aktuálnej výzve envirorezortu získať.
Témou, ktorou sa v súvislosti so zhodnocovaním kuchynského BRO sninská samospráva takisto zaoberá, je vzdelávanie verejnosti v tejto oblasti. "Vidíme na zvozoch, že ľudia sú ochotní separovať, len možno nevedia, čo do BRO patrí," ozrejmil Ondik s tým, že pri manipulácii s BRO, ktorý do kompostárne prichádza z domácností, v ňom pracovníci nachádzajú i konzervy, sklenené či plastové fľaše, v prípade bioodpadu zo záhrad i kamene, ktoré poškodzujú spracovateľské mechanizmy. Ondik tiež upozornil na vrecúška, do ktorých zvyknú ľudia kuchynský odpad ukladať. "Treba si uvedomiť, že nie všetko, čo je rozložiteľné, je aj kompostovateľné. Bolo by preto najlepšie, ak by ľudia do zberných nádob dávali čo najmenej vrecúšok," uzavrel.
0
www.ZIVOTPO.sk
